Velkonocna nedela

    Asi sa vam uz stalo, ze ste si zabudli vecer nastavit budik a zistili ste to az rano ? :-) Pre tych normalnejsich to samozrejme nie je problem, pretoze nedelu rano maju pokoj a mozu sa vyspat aj do dvanastej. Ja som sa vsak v 7.30 mal uz dostavit do jedalne aby sme pripravili "prekvapenie" pre ucastnikov vikendu v Tucho. Ked som otvoril oci tak Tomas bol uz na nohach a obliekal sa, co mi bolo samozrejme divne pretoze som vzdy staval skor ako on. A ked som sa pozrel na mobil - 7.40 - hned ma tuklo. Ja pako som si zabudol nastavit budika :-). No skuste sa vy len tak "zvoleja" zobudit rano 7.30 ked ste isli spat o tretej. Behom troch minut som bol obleceny a stal v jedalni, kde uz Pavla so Zandou pripravovali stoly. Pridal som sa k nim. Tomas prisiel dokonca az po mne. Ked sme skoncili, vybehol som sa este do izby prezliest, aby som bol v "nedelno-vzkriesenom". Ked som dosiel dole vsetci uz sedeli za stolmi. Takze slavnostny vstup som zmeskal. Bohuzial to iste cakalo moje ranajky. Pri pohlade na hodinky som si totiz uvedomil ze mam 20 minut na to aby som "nazvucil" (to znamena dotiahol vsetko potrebne a pozapajal a naladil) Velky sal. Po ranajkach mali byt totiz v 9.30 spolocna modlitba chval. Mala prist hrat "nasa" kapela. Nakoniec sa dostavila len muzska cast, ak teda neratam Pavlu. V mierne zvysenom strese som nakoniec stihol zrobit aj odposluch z jedneho komba, ale tych kablov tam bolo neuprosne :-). Bolo super ze chalani prisli o polhodinu skor ako sme sa dohodli a mohli sme ladit.

    Ako to uz byva v komunite zvykom, 5 min pred zaciatkom (teraz prehanam) som sa dozvedel, ze modlitbu budem viest ja a Marika. Co znamenalo ze ja :-). Nastastie sme si to predsa len rozdelili, aj ked nie schvalne, skor z vnuknutia Ducha Svateho. Modlitba vyzerala asi ako ma vyzerat modlitba chval cez nedelu vzkriesenia. Som rad, ze sa ludia nebali modlit a tiez som rad ze Robert zaujal miesto pri mixe a trochu to zkorigoval. Bolo to skutocne fajn pocut ich (nasu kapelu) ako hraju. Stale totiz hladame miesto svojho posobenia. Miesto kde by sme mohli hrat. Co sa tyka ucastnikov - vela z nich poziadalo o modlitbu na zaver a tak sme sa spolocne za nich prihovarali. Osobne, nikdy neviem slovami opisat co sa deje pocas chval, clovek by to proste musi zazit na vlasnej kozi. Preto sa ani necudujte ze ich tu spomynam len okrajovo a nie do hlbky.

    Modlitba skoncila nacas :-) (samozrejme myslim ironicky) - 10.20. 10.30 zacinala omsa, takze ludia mali tak cas si zajist pre bundu. Pocas omse sa tiez konali krstiny malej Dorotky, noveho prirastku do nasej komunitnej rodinky. Myslim, ze je to super ked sa moze dieta narodit do ziveho spolocenstva, kde su skutocne ludia, (a to nie len jej rodicia a krstny rodicia) ktori ho mozu viest v zivej viere, nie len v nabozenstve, uz od malicka. Mala zistila az na konci, ze sa nieco deje, bolo ju totiz pocut na cely kostol :-D.

    Po omsi sa pokracovalo zaverecnym stretnutim vo Velkom Sale. Ucastnici mali moznost sa ohliadnut a zreflektovat co prezili pocat Velikonoc. Pre nas je to vzdy dolezity cas. Aby sme mohli vidiet ovocie, ktore Pan v tych ludoch zanechal. Opat sa potvrdilo to co som si uz dlhsie myslel. Ze Komunita ma dar ludom vytvorit priestor a podmienky, ale aj ponuknut prostriedky na to aby sa mohli stretnut so zivym Kristom. Uz som si aj na to vymyslel slogan. "Ak chces spoznat Krista skrze prednasku zajdi za Kodetom, ak ho chces stretnut v modlitbe, v spolocenstve a na vlastnej kozi, prijdi k nam." :-) Urcite tie prednasky, ktore sme robili cez vikend by sa dali sotva porovnat s prednaskami P. Vojtecha Kodeta alebo K. Lachmanovej, ale o to nam ani neslo, islo nam o to aby sa ludia mohli stretnut s Jezisom a prezit s nim velikonoce. Zakusit tajomstvo tychto dni a nechat sa zasiahnut a premenit jeho pritomnostou.

    Cez obed som si konecne doprial prve (ak neratam eucharistiu) jedlo tohoto dna. Pre zaujemcou o akcie, ktore sme avizovali pocas zaverecneho stretnutia, sa konal obed v oddelenej miestnosti. Ucastnici mali moznost sa pytat na rozne podrobnosti, ktore ich zaujimali. Kedze sa debata pretiahla, niektori nestihli odchod autobusu. My sme sa vsak s nimi museli uz rozlucit, lebo nas cakalo vlasne stretnutie. Konecne po styroch dnoch sme sa interne stretli a ohliadli za celymi velikonocami. Boli sme radi, ze prislo tolko ludi, aj ked to niektorym z nas (ktori toho mali viacej) prekazalo v osobnom spoznani niektorych ucastnikov.

      Po ohliadnuti som sa siel pobalit a aspon trochu upratat izbu, v ktorej som popravde iba spaval :-), inak som tam vobec nestihal byt. S Pavlou sme poriesili este par organizacnich zalezitosti na dalsi tyzden a o stvrtej sme sa pobrali do Apika. Konala sa tam totiz o siestej omsa, na ktorej sme mali tak trochu misiu. Ja dobrovolnu a Pavla povinnu. Ked sme prisli a otvorila nam Klara, tak som ani neviem preco mal hroznu radost, ze ju vidim. Asi preto ze uz bol skutocne koniec vikendu, ze posledna vec, ktora ma cakala, bolo nazvucit kostol, rozdat citania, sadnut si do lavice a byt tam s Jezisom. Bol som taky vystaveny, ze som si ani nezobral mikrofon na spievanie. Dnes som spieval len pre Jezisa.

    Po omsi, aj ked to nebyva zvykom, pretoze vacsinou vykecavame do osmej, som sa rozlucil s ostatnymi a vzal Mira do mesta. Prisiel totiz az zo Ziliny. Pozval som ho ako svojho dobreho kamarata a spoluziaka zo strednej, tusim to uz bude 12 rokov co sa pozname, ci by nechcel prezit Velku Noc tosku inak ako je doma zvyknuty. Zastavili sme sa vecer v pizzerii a mali fakt dobry cas, kedy sme sa mohli porozpravat. Veru nemal som na neho moc cez vikend cas. Som rad, ze mi Pan doprial a mohol som si ho takto vynahradit. Domov (mam totiz privat na Sparte) sme isli z Apika pesi. Ked sme prisli bolo okolo dvanastej. Nafukal som nafukovaciu postel, rozlozil periny a lahli sme si. Zaspal som okamzite a keby som nesiel v pondelok na vylet urcite by som spal az do 12 :-). Bol som rad, ze mozem dospat aspon trochu spankovy deficit. Od Velkej stredy som totiz spal asi 20 hodin.