Velky Piatok

    Rano sme zacali, teda ucastnici, komunitaci a sluzobnici, rannymi chvalami v kostole. Neviem cim to je zacina sa mi tato spolocna liturgia "zamlouvat". Najviac na mna asi posobia zalmy, ktore spolocne spievame. Je to novy druh modlitby pre mna. Nie je to charizmaticka chvala, ale neda sa povedat, ze by to nebolo z Ducha (teraz nemyslim Zalmy ako Bozie slovo, ale jeho interpretaciu). Po ranajkach, ktore ste mohli absolvovat aj iba o chlebe a vode, sme sa vsetci stretli opat vo Velkom sale, kde sa konala prednaska. Kamil nas voviedol do temy Velkeho piatku. Konkretne do temy "Hriech a milost". Prednasku zacal doslova od Genezis. Od Adama a Evi, prveho hriechu, cez dalsie "preslapy" ludsta. Postupne sa dostal az k Jezisovi, teda Novej Zmluve, kde vyzdvihol odpustenie a milost, ospravedlnenie. Pavla ho este doplnila. Hlavnou myslienkov prednasky sa stala veta : "Hriech je miestom, stretnutia sa s Bohom". Tym sa samozrejme nemysli, ze o to viac mame teraz hresit (vsak aj Pavol tak pise Rimanom). Ale, ze ak padneme, tak sa hriech stava miestom, kde sa s Bohom mozeme viac stretnut. Prave cez nase slabosti.

   

    Po prednaske sme nechali ucastnikom priestor na osobnu modlitbu s textom o Marnotratnom synovi. Od obeda do popoludnajsich hodin "fungovala" sviatost zmierenia. Na obed sme sa opat stretli na chvalach v kostole. Po nich nasledoval postny obed. O druhej hodine sme sa opat vsetci stretli a rozdelili ucastnikov do skupiniek a navrhli im pripravu jednotlivych zastaveni krizovej cesty, ktora sa mala konat o tretej hodine. Na krizovu cestu prisli aj bratia husiti, ktori prislubili svoju ucast uz dopredu. Takto zjednoteny sme sa vybrali do dediny a absolvovali 5+2 zastaveni (5 bolo pripravenych, 2 Kamil improvizoval, zdalo sa mu, ze to bude inak kratke). Ohlasi na krizovu cestu boli fakt priaznive, mnohy komunitaci, ale aj ucastnici hovorili, ze konecne po dlhom case prezili krizovu cestu skutocne intenzivne. Ja osobne som videl, ze to ludi oslovilo, ze to prezili s Jezisom. Bolo to urcite aj znamenim pre dedinu, ktora je asi z 99.9% neveriaca.

   

    Krizova cesta, aj ked s prestavkou na obcerstvenie, pokracovala velko-piatocnymi obradmi, na ktorych sa jeden s husitskych knazov zucastnil tiez. Mal trefne a nie az tak dlhe kazanie (co sa musi u bratov husitov uznat). Rozpraval o Velkom Piatku, krizi a jednote velmi pekne. Pocas prijimania stal pri Kamilovi a rozdaval pozehnanie. Aj ked to Kamil avizoval tak, ze to pozehnanie je hlavne pre tych, co nemozu prijat eucharistiu, dopadlo to nakoniec tak, ze sa u husitskeho knaza zastavili vsetci a tym sa trosku predlzila bohosluzba. Myslim si, ze to nikomu nevadilo, ba naopak bol to prejav snahy o jenotu a porozumenie. Kiez by taketo stretnutia pokracovali, aby sa jenota sirila medzi krestanmi.

 

    Po bohosluzbe sme vstupili do ticha. Cely vecer prebiehal, bez nepotrebnych konverzacii. Po vecery bol nachystany Velky sal na Slavnost zmierenia, ako ju Kamil nazval, kde mali ucastnici moznost urobit krok zmierenia (nie len sviatosti zmierenia). Vecer ostal otvoreny. O deviatej hodine sme ucastnikom paralelne pustili film Ostrov,pre tych co mali zaujem.

   

    Velky piatok bol skutocne velky a dlhy. Teda aspon pre mna. Zaumienil som si totiz byt cely den len o vode. Co my sice v druhej polovici dna zabranilo konstruktivne mysliet :-), ale zato viac som myslel na Jezisa. Je to zaujimave ako clovek hlada Boha, ked mu nieco chyba. Ale ked ma hojnost vsetkeho, tak nepotrebuje svoje srdce sitit Bozou laskou, nasiti si ho totiz sam inymi vecami. Kiez by sme dokazali milovat Jezisa a nazabudat na neho aj ked nam je dobre.